Neviete, kedy začať? Nie ste si isté, aké cviky sú pre vás vhodné? Bojíte sa, aby ste si neublížili? Ženy často nevedia, čo sa stalo s ich telom po pôrode, boja sa, lebo nemajú dostatok informácií, a tak radšej necvičia. V tomto článku si prečítate všetky dôležité informácie, ktoré potrebujete k tomu, aby ste sa po pôrode nebáli začať cvičiť.
Ako dlho mám čakať?
Platí zásada, že prvé 2 týždne po pôrode nerobíme žiadnu fyzickú aktivitu, samozrejme – okrem nutnej starostlivosti o bábätko a chodenia doma či okolo domu. Treba dopriať telu čas na zotavenie.
Vo všeobecnosti sa odporúča počkať s cvičením 6 týždňov po vaginálnom pôrode a 8 týždňov po sekcii. Je to obdobie, keď zvyčajne mávame kontrolu po šestonedelí, a ak je všetko v poriadku, lekár nám dá „zelenú“.
Aj keď s vyššie uvedeným súhlasím, bolo by dobré si definovať, čo sa myslí pod pojmom „cvičenie po pôrode“.
Ak sa chcete vrátiť k cvičeniu vo forme fyzickej aktivity, ktorú ste robili pred tehotenstvom, určite odporúčam počkať niekoľko mesiacov a dať si tento zámer odobriť lekárom.
S čím môžete ale začať už skôr, teda od cca 3. týždňa po pôrode, je rehabilitácia. Dýchacie cvičenia, uvoľňovanie chrbtových svalov, aktivácia brušných svalov – to všetko vám pomôže uvoľniť, pospájať a aktivovať svalové skupiny, ktoré počas tehotenstva buď „spali“, alebo boli preťažené.
Rehabilitácia v takejto forme zároveň pomôže vaše telo pripraviť na väčšiu záťaž do bežného dňa a na klasické cvičenie.
Čo ak som po sekcii?
Často dostávam od mamičiek otázku, kedy môžu začať cvičiť po sekcii a či je potrebné čakať niekoľko mesiacov.
Ak sa nechcete púšťať do veľmi náročných aktivít ako crossfit, beh a podobne, niekoľko mesiacov určite čakať nemusíte (v niektorých internetových zdrojoch sa dočítate, že máte čakať až pol roka).
Samozrejme, veľmi to závisí aj od toho, čo vám povedal váš lekár na kontrole po šestonedelí a hlavne – ako sa vy sama cítite. Ak vám lekár povedal, že je všetko v poriadku, a jazva vás nebolí, určite nemusíte s cvičením čakať pol roka.
Je pravda, že sa odporúča na náročnejšie druhy cvičenia (beh, crossfit, intervalový alebo silový tréning) počkať niekoľko mesiacov – ale to všetko za predpokladu, že doprajete svojmu telu možnosť zotaviť sa. A to práve formou špeciálneho popôrodného cvičenia, ktoré zohľadní váš stav a kondíciu po pôrode.
Dojčím. Môže cvičenie ovplyvniť produkciu materského mlieka?
Zrejme ste už počuli alebo čítali rôzne názory o tom, že by ste nemali cvičiť, kým dojčíte, pretože môžete prísť o mlieko. Prípadne, že bude vaše mlieko „kyslé“, keď budete mať z cvičenia svalovicu. Nie je to tak celkom pravda.
Existuje viacero výskumov o vplyve fyzickej námahy na materské mlieko. Väčšina z nich sa zhoduje v tom, že cvičenie má dokázateľne skôr pozitívny vplyv na kvalitu mlieka.
Mám aj osobnú skúsenosť. Dojčila som obe deti a pri oboch som cvičila. Nikdy som žiadny problém s mliekom nemala.Základom je: všetko s mierou. Pokiaľ nebudete počet a intenzitu tréningov hnať do extrémov, vaše mlieko je v bezpečí. Takže smelo do toho! Ak doprajete telu dostatok tekutín a živín, nemáte sa čoho báť.
Mám diastázu a bojím sa cvičiť.
Rozostúpenie brušných svalov je nielen lokálny, ale aj celotelový problém.
Cvičenie vašu diastázu nezhorší. Čo ju v skutočnosti zhorší, je nečinnosť a zle zaužívané bežné pohyby. Život je totiž sériou zaužívaných pohybov – a ak tieto robíte zle, pretože napr. neviete regulovať vnútrobrušný tlak, diastázu si zhoršíte každodennými pohybmi – zdvíhaním detí, upratovaním, vstávaním z postele, tým, ako stojíte počas varenia…
Diastáza zahŕňa aj svaly. A svaly musíme používať a správne zaťažovať, aby mohli dobre fungovať. Ak teda máte diastázu, je veľmi dôležité, aby ste cvičili. Ale zároveň treba vedieť, AKO cvičiť.
A presne tomu sa na svojich tréningoch venujem pod značkou MamaSystem.
Nezáleží na tom, či ste rodili pred mesiacmi alebo rokmi – nikdy nie je neskoro alebo príliš skoro začať. Treba len vedieť, ako na to. Naučím vás správne dýchať a pracovať s hlbokými brušnými svalmi a svalmi panvového dna, aby bolo pre vás cvičenie bezpečné a efektívne.
Autor: Evka Kurčíková