Každý rodič chce pre svoje dieťatko len to najlepšie, a to poskytnúť mu prostredie, v ktorom sa bude plnohodnotne vyvíjať. V okamihu, keď vám vaše dieťatko položia do náručia, keď sa naň po prvýkrát zadívate, máte chuť chrániť ho a dať mu aj modré z neba. Novorodenec je úplne bezmocné stvorenie, ktoré je úplne závislé od rodiča alebo od osoby, ktorá sa o neho stará. Bez starostlivosti dospelej osoby nedokáže prežiť. To je dôvod, prečo sú bábätká nastavené a naviazané na rodičov tak, aby v nich (ale aj ostatných dospelých v ich blízkosti) vzbudzovali emócie, ktoré majú za úlohu poskytnúť dieťatku pozornosť a starostlivosť o ne. Tieto emócie majú za úlohu aj to, aby sa rodičia do dieťatka zamilovali.
Keďže sa novorodenec so schopnosťou verbálnej komunikácie nerodí, pre rodičov je často veľmi frustrujúce, aby pochopil, čo od nich chce a potrebuje.
Je dieťatko hladné? Unavené? Chce byť na rukách alebo ležať v postieľke? Má okolo seba príliš veľa alebo príliš málo podnetov? Potrebuje viac hračiek alebo naopak, nechce žiadnu?
Každopádne, dieťatko potrebuje byť vhodne stimulované, a teda majú mu byť poskytované také podnety, vďaka ktorým bude vo vývoji napredovať. S primeranou stimuláciou sa u dieťaťa rozvíjajú všetky zmysly – zrak, sluch, čuch, chuť, hmat, ale i emócie a kognitívne schopnosti.
Avšak treba si uvedomiť jednu zásadnú vec, a to tú, že v tomto prípade rozhodne neplatí, že čím viac je dieťatko stimulované, tým je to preň lepšie. Mnoho rodičov si myslí, že čím viac hračiek dieťatko okolo seba má a čím viac farieb a zvukov vníma, tým viac sa rozvíja. Platí to ale presne naopak, a teda menej je niekedy skutočne viac!
Čo to znamená? Ak dieťatku ponúkame menšie množstvo stimulov, môže to mať na jeho vývoj oveľa lepší vplyv. Napríklad rušná izba s množstvom farieb, hračiek a zvukov môže spôsobiť to, že sa bábätko oveľa ťažšie sústredí na niektorú z hračiek. Naopak, izba, ktorá je pokojnejšia, s menším počtom hračiek a farieb, pôsobí na dieťatko tak, že sa dokáže na daný podnet oveľa lepšie sústrediť. Čo dieťatko potrebuje, je stimulácia, ktorá je mierna, pomalá a umožňuje mu spracovať všetky nové podnety, ktoré sú mu ponúkané.
Čo znamená nadmerná stimulácia a ako sa môže prejavovať?
K nadmernej stimulácii dochádza napríklad vtedy, ak je dieťatko vystavené rôznym zvukom, pocitom či činnostiam v oveľa väčšej miere, ako je schopné zvládnuť.
Nadmernú stimuláciu spôsobuje množstvo vecí a situácií, ako napríklad:
- dieťatko je vystavené hlasným zvukom, prílišným vizuálnym podnetom alebo ide o kombináciu oboch
- neustále presúvanie dieťatka od jednej osoby k druhej
- veľký počet ľudí – rodinná oslava, podujatie
- zmena miesta
- príliš veľa aktivít
- neskoré zaspávanie
- málo spánku alebo vynechanie spánku
- narušenie dennej rutiny
- televízia a telefóny môžu byť pre deti veľkým zdrojom stimulácie, najmä do obdobia 18 mesiacov
Samozrejme, aj v tomto prípade je každé dieťatko iné. Dokonalá úroveň stimulácie preto, prirodzene, neexistuje. To, čo je pre jedno dieťatko primerané, môže byť pre to druhé už príliš. Na rodičoch preto je, aby reakcie dieťatka sledovali a vyhodnocovali. Keď u dieťatka dochádza k preťaženiu z rôznych podnetov, ktoré okolo neho sú, začnú sa objavovať negatívne emócie, ako úzkosť, plač, hnev atď. To spôsobuje, že je jeho správanie menej organizované, logické a výrazne sa znižuje aj jeho schopnosť danú situáciu zvládnuť, pretože to nedokáže.
Pre lepšiu orientáciu vám ponúkam 11 bodov, ktoré vám môžu naznačiť, že je vaše dieťatko prestimulované:
- Plač, ktorý je hlasnejší ako zvyčajne a len ťažko sa upokojuje
- Odťahovanie sa od dotykov, odvracanie hlavy
- Chce byť viac dojčené, aj keď nie je hladné
- Nervozita a podráždenosť
- Zatínanie pästičiek
- Nekontrolované mávanie rukami a nohami
- Hnev
- Úzkosť
- Dieťatko je rozrušené
- Únava a ťažké zaspávanie
- Sebauspokojovanie, ako napr. cmúľanie si prsta
Nadmerná stimulácia sa môže prejavovať aj u starších detičiek. V tomto prípade môžu byť príznaky nasledovné:
- Je rozrušené
- Hádže sa o zem bez zjavného dôvodu
- Mrzutosť
- Agresivita
- Hyperaktívne správanie
- Sťažuje sa, že sa cíti nepríjemne, no nevie to vysvetliť
- Plače bez toho, aby vedelo vysvetliť, čo je dôvodom
- Odmieta vykonávať jednoduché a každodenné úlohy
Netreba zabúdať na to, že zmyslová regulácia bábätiek a malých detí je ešte veľmi obmedzená a nezrelá a podnety, ktoré sa nám dospelým môžu zdať úplne primerané, môžu mať na dieťatko úplne opačný vplyv.
Dieťatko sa zároveň rodí s ešte nezrelou centrálnou nervovou sústavou (CNS) a množstvo podnetov okolo seba ešte jednoducho nedokáže spracovať a je veľmi plačlivé. Je to najmä v období od 2 týždňov do približne 4 mesiacov od narodenia, preto sú tieto plače často spájané s kolikami a nezrelou tráviacou sústavou. Mnoho odborníkov ale tvrdí, že to môže súvisieť práve s ich nezrelou CNS a množstvom podnetov, ktorým sú v takom skorom období vystavované.
Aj v tomto prípade vedia veľmi dobre pomôcť masáže bábätiek, ktoré dieťatko upokoja a zredukujú množstvo stimulov z okolia, keďže sa vykonávajú pri tlmenom svetle, bez prítomnosti množstva predmetov a hlasitej hudby. Tieto masáže sa viete naučiť vy, ako rodičia, pod vedením skúsených lektoriek a inštruktoriek IAIM masáží. Môžete sa na ne prihlásiť na našej stránke https://babybalance.sk/produkty/baby-balance-masaze-pre-babatka-a-deti/
Čo nadmerná stimulácia spôsobuje?
Treba si tiež uvedomiť, že príležitostná nadmerná stimulácia, ktorá nemá dlhodobý účinok, je úplne v poriadku. Avšak, ak k nadmernej stimulácii dochádza veľmi často, prípadne jej je dieťatko vstavené dlhodobo, môže to mať vplyv na jeho fyzický, kognitívny, ale aj emocionálny vývoj. Dieťatko môže mať pocit, že svet je nebezpečné a ohrozujúce miesto, a dieťa sa v rámci obranného mechanizmu uzavrie do seba. Na rozdiel od nás dospelých, ktorí dokážu vo svojom prostredí rôzne stimuly regulovať, kontrolovať a organizovať (opustia prostredie, stíšia hudbu, vypnú televízor atď.), sú v tomto deti úplne odkázané len na nás dospelých. Ak od dospelých neprichádza potrebná podpora, dieťatko začne reagovať už spomínanými príznakmi – plač, hnev, podráždenosť atď.
Preto vám ponúkam ešte zopár rád, čo robiť, ak máte podozrenie, že je vaše dieťatko príliš prestimulované a objavili sa u neho vyššie spomínané príznaky:
- Odíďte s dieťatkom z prostredia alebo zo situácie, kde je prestimulované – odíďte na miesto, ktoré je tichšie a pokojnejšie – detská izba, tmavá miestnosť v dome, prípadne použite niečo, v čom sa cíti dobre – nosič, zavinovačka, kočík.
- Ak z miestnosti nemôžete odísť, poproste ľudí v nej, aby sa trocha utíšili, prípadne stlmili hudbu.
- Biely šum alebo príjemná a pokojná hudba – niekedy pomôže, ak pustíte dieťatku príjemnú a pomalú hudbu alebo biely šum, ktorý pripomína zvuky z obdobia, keď bolo ešte v brušku.
- Znížte počet hračiek na 2-3.
- Vyhnite sa nadmernému používaniu elektroniky, akou sú televízor alebo telefón, aspoň do obdobia 18 mesiacov, keďže prístroje sú pre deti nadmerne stimulujúce.
- Niekedy je dieťatko príliš prestimulované, ak mu je príliš teplo alebo naopak, ak mu je zima, prípadne má na sebe nepohodlné oblečenie.
- Ak máte dieťatko, ktoré už rozpráva, pomôžte mu zvládnuť túto situáciu tým, že sa ho opýtate, čo ho trápi a či potrebuje byť chvíľku v pokoji a bez hluku.
- Opýtajte sa ho, či ho môžete objať, niektorým deťom to pomôže znížiť napätie vyvolané inými, nadmernými podnetmi.
Základom je, aby ste ako rodič nepanikárili a zachovali chladnú hlavu. Všímajte si, či sa daný prejav dieťatka opakuje vždy pri nejakej aktivite, hudbe alebo situácii.
Pomôže vám to nielen pri výchove, ale aj pri poznávaní toho, čo vášmu dieťatku v danom období vývinu pomáha a čo ho, naopak, nadmerne stimuluje a pôsobí naň negatívnym spôsobom.
Autor: DANKA MICHALICOVÁ
Zdroje: