Zležaná hlavička u detí. Prečo je dôležité polohovanie už od prvého dňa a na čo si dávať pozor?

Ako fyzioterapeut detí a bábätiek, sa vo svojej praxi čoraz častejšie stretávam s problémom zležanej hlavičky. Raz je zležanie výraznejšie, inokedy je zležanie menšie. Odborný názov tohto problému je nesynostotická deformačná plagiocefália (NSP). Z toho vyplýva aj častý problém, a to asymetrický motorický vývoj dojčiat v prvých 2 mesiacoch života. Pomer výskytu je relatívne vysoký, keďže tento problém postihuje 1 z 5 novorodencov.

Lebka novorodenca je na začiatku života veľmi krehká, jemná, tenká a mäkká. Pri pohľade zhora má tvar päťuholníka, je predozadne pretiahnutá v rozmere 11 cm a obvod hlavičky má približne 34 cm. Lebka je tvorená z kostí, ktoré sú oddelené lebečnými švami (sutúrami) a fontanelami. Vďaka väzivovým spojeniam môžu kosti flexibilne reagovať na rast mozgu. 

Následkom jednostranného polohovania sa stáva, že sa hlavička začne splošťovať. Často je prítomná lysinka na danej časti záhlavia, kde vlásky chýbajú. V prvých 3 mesiacoch života rastie hlavička novorodenca v rozsahu 2 cm za mesiac. V 4 až 6 mesiacoch je to už len 1 cm za mesiac. 

Prvé týždne života sú preto kľúčové na to, aby sme vedeli ovplyvniť polohu, v ktorej sa dieťatko nachádza. Je to najmä kvôli jeho minimálnemu motorickému prejavu. Tlak na lebku a intenzívny rast mozgu v prvom roku života je taký veľký, že skutočne stačí pár dní na to, aby sme nedôslednosťou vytvorili dieťatku polohovú deformitu. 

Poznáme viac druhov polohových asymetrií, a to PLAGIOCEFACIÁLIE, BRACHYCEFÁLIE a KOMBINOVANÉ deformity hlavy. Tieto formy sa môžu nachádzať v 3 stupňoch: ľahká, stredná a ťažká polohová deformita hlavičky.

Typy zležania sa tiež popisujú v piatich verziách: 

I. typ: zležanie len záhlavia, jednej strany

II. typ: zležané záhlavie a asymetria uší

III. typ: zležané záhlavie, asymetria uší a aj čela

IV. typ: zležané záhlavie, asymetria uší, čela a aj tváre

V. typ: zležané záhlavie, asymetria uší, čela, tváre, spánky sa rozširujú a hlava je
pretiahnutá do špica (tvar šišky)

Kedy sa riziko preležania hlavičky zvyšuje a aké sú rizikové faktory?

  1. Perinatálne faktory: prvorodené dieťa, predčasne narodené dieťa, viacpočetné tehotenstvo, vrodené ploché miesta na hlave kvôli malému priestoru v brušku, prípadne dlhodobo nepriaznivá poloha počas tehotenstva v brušku, mäkká lebečná kosť, kefalhematóm, poranenie nervov v oblasti ramenného kĺbu, zlomenina kľúčnej kosti, asistovaný pôrod, pôrod koncom panvovým a iné pôrodné komplikácie, vyťahovanie vákuumextraktorom alebo kliešťami.
  2. Detské faktory: vyšší výskyt je u detí mužského pohlavia, pri preferencii hlavy na jednu stranu, pri problémoch so sluchom, pri dysplázii bedrového kĺbu, pri zníženej a spomalenej motorickej aktivite.
  3. Faktory pri starostlivosti o dieťa: ak dojča leží s hlavou v rovnakej polohe, ak leží len na chrbte, ak spí na tvrdom matraci, kŕmenie len z jednej strany (či jeden preferovaný prsník alebo stále rovnaká poloha pri kŕmení z fľaše), veľa času stráveného v autosedačke, nosičoch, hojdačkách, opakovaný stimul len z jednej strany (zvukový podnet, svetlo alebo poloha postieľky pri rodičovskej posteli).

Deti s polohovou deformitou bývajú často menej aktívne, majú nestabilný svalový tonus a v porovnaní so svojimi rovesníkmi mávajú spomalený motorický vývoj.

Ako sa deformita hlavičky diagnistikuje?

Skúsený fyzioterapeut vyšetruje bábätko pohľadom, aspekciou. Hneď, ako mi rodič s bábätkom vstupuje do miestnosti, sledujem, ako si ho rodič drží na rukách, prípadne ak prídu v autosedačke, ako je v nej uložené a ako má uklonenú hlavičku. Keď už mám bábätko na vyšetrovacom stole, sledujem ho v polohe na chrbátiku a aj na brušku a opäť si kontrolujem hlavičku. Ak si nie som istá, robím si fotodokumentáciu, fotku hlavičky zhora, zboku alebo v polohe na chrbte. Následne si ju dámdo špeciálneho programu SCODIAC, kde určím, o akú deformitu ide. 

Ak nemá daný fyzioterapeut zaškolenie v programe SCODIAC, posielame deti do antropometrických ambulancií alebo do plagio kliniky. Tam hlavičku dieťatka naskenujú a v prípade, ak je deformita ťažká, odporučia ďalší postup. A to kraniálnu ortézu, teda helmičku na hlavu, ktorá sa nosí 23 hodín denne. Nasadzuje sa postupne podľa rozpisu, ktorý dostane dieťatko k helmičke. Nosí sa niekoľko mesiacov, kým sa hlavička upraví čo najbližšie k norme. Rizikovou skupinou sú hlavne nedonosené deti.

Čo robiť, aby sme sa deformite hlavičkyt u detí vyhli?

Nevyhnutná je skorá prevencia, naučiť rodičov správne s bábätkom manipulovať polohovať ho. Na boky, na mäkký matrac, vankúšik, hniezdo alebo použiť špeciálne vankúšiky na deformované hlavičky. Existujú už rôzne tvary: motýliky, mackovia, vankúšiky, ktorých náplň sa dá prispôsobovať danej deformite. 

Dôležité je tiežstriedanie strán pri polohovaní, spánku, nosení či stimulácii. Minimum času by malo dieťa tráviť aj v autosedačke, hojdačkách a nosičoch. Polohu na brušku dieťatku ponúkame čím skôr, samozrejme vždy pod dohľadom a s dopomocou. Ku koncu prvého trimenonu, teda na konci 3. mesiaca, by malo dieťatko vydržať na brušku aspoň 30 minút denne. Ďalej je dôležité aktívne polohovanie dieťatka, nielen v čase spánku, ale aj počas hry. Ponúkať stimul z neaktívnej strany a snažiť sa dieťatko čo najviac napolohovať, prípadne ho držať na rukách na strane, kde je najviac vystúpená hlavička na záhlaví. 

Režimové opatrenia pri polohových deformitách treba dodržiavať nielen počas celého dňa, ale aj v noci. Čím skôr upravíme svoje zlé stereotypy, o to skôr sa deformita začne upravovať. 

Techniky, ktoré využívame v I. trimenone (0 m – 3 m), sú: jemným dotykom stimulovať svaly, ktoré sú ochabnuté, a uvoľňovať svaly, ktoré sú veľmi napnuté v spazme nielen z prednej krčnej a brušnej strany, ale aj z chrbtovej. Hladkacou metódou vyrovnať svalový tonus postihnutej oblasti, stimulácia zraku čiernobielymi hračkami, neskôr môžeme pridať žltú a červenú. Cieľom je dosiahnuť pohybové vzory prvého trimenonu, a to pasenie koníkov v polohe na bruchu a v polohe na chrbte zaujať stabilizovanú polohu s dolnými končatinami udržanými nad podložkou. Ak sa pridajú aj horné končatiny a manipulácia s hračkou, dosiahli sme ideálny stav. 

V prípade polohových deformít je nevyhnutná spolupráca viacerých odborníkov. Na prvom mieste je pediater, ktorý by mal odkázať hneď pri prvom náznaku zležania a asymetrie dieťatko na kontrolu k nám, fyzioterapeutom. Rovnako aj v prípade, ak si nie sú istí závažnosťou deformity. Pri tejto diagnóze sa môžete ocitnúť aj u ortopéda, neurológa a v neposlednom rade u ortotika, ktorý vám bude vyrábať helmičku. Polohové deformity sú v prvom rade kozmetickou záležitosťou, ale netreba zabúdať ani na neurologické riziká. Ak nie je symetrický rast hlavičky, ani mozog sa nám nemusí symetricky vyvíjať. 

Všetkým týmto medzičlánkom sa môžete vyhnúť, ak budete pripravení na rolu rodiča a budete vedieť o rizikách, ktoré môžu nastať. V rámci Babybalancu sa týmto rizikovým faktorom venujeme už v čase tehotenstva a upozorňujeme na časté chyby, ktorých sa rodičia dopúšťajú nevedome. Najdôležitejšia je však prevencia. Ak sa náhodou predsa len stane, že k polohovej deformite dôjde, skúste sa v prvom rade obrátiť na nás. My vám vieme s týmto problémom poradiť a predísť tak asymetrickému motorickému vývoju. Je ale nevyhnutné podchytiť tento problém čím skôr, najlepšie hneď v prvých týždňoch, maximálne mesiacoch. 

Autor: Terezka Šimovičová